Spoločnosť
Počas dynastického obdobia egyptská spoločnosť stála a padala s autoritou faraonoufara, ktorá sa odvíjala od viery v ich božský pôvod. Táto predstava hrala významnú úlohu pre udržanie stability obzvlášť v tých dobách, kedy hrozilo, že sa Egypt rozpadne na viacero celkov, predovšetkým na začiatku Starej a , Strednej ríše. Od piatej dynastie bol vládca považovaný za Syna Réa, slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať Maat, princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku na zemi. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ďalším božstvom, s ktorým boli faraóni stotožňovaní, bol Hor, syn boha Usireho. Hor nastúpil na kráľovský trón po pochovaní svojho zavraždeného otca a vykonaní pomsty na jeho vrahovi, Sutechovi. Podobne si egyptský faraón mohol nárokovať vládu nad krajinou až po tom, ako pochoval svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými Sutechom prichádzajúcim z púšte. Postavenie kráľa bolo výrazne oslabené počínajúc od 20. dynastie. Súčasne s tým sa Egypt stal náchylnejším voči cudzím vplyvom a útokom.
Ďalším typickým znakom egyptskej spoločnosti je pozornosť a úcta, aká je venovaná mŕtvym. Záujem o posmrtnú existenciu možno vysledovať až do najstarších, predhistorických dôb Egypta. Svoj vrchol dosiahol v podobe monumentálnych hrobiek, pyramíd, a zádušných chrámov budovaných za Starej ríše. Staroegyptský výraz pre hrobku je per neheh, Dom večnosti, pretože Egypťania verili, že pre spokojnosť duše na druhom svete je potrebné zachovať ľudské telo neporušené. Podľa egyptskej náuky má ľudský duch dve časti – ka a ba. Ka žilo po smrti človeka ďalej na druhom svete, ktorý vyzeral podobne ako svet živých. Ba, zvyčajne zobrazované v podobe vtáka, zotrvávalo aj po smrti na zemi a vracalo sa v noci do hrobky, kde prebývalo. Sem bolo potrebné prinášať obety pre ba, bez ktorých by zahynulo a s ním i ka na onom svete. Veľmi skoro boli v Egypte vyvinuté metódy ako umelými prostriedkami zakonzervovať ľudskú schránku a predísť jej rozkladu. Mumifikácia bola tiež spojená s vierou v ba, ktoré sa v noci vracalo práve do zabalzamovaného tela. Egyptské hrobky boli vybavené všetkým, čo ich majiteľ používal počas života. Zachovalo sa nám v nich tiež rada tzv. kních mrtvich, návodov, ako prejsť nástrahami podsvetia a dokonca oklamať sudcov, ktorí vážili duše mŕtvych.
Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali remec, ľudia, a pre ostatných mali len pohrdlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila s udržiavaním Maat. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia zeme, Hyksósovia, Asýrčania, Líbyjčania, Peržania a Gréci, napriek tomu, že sa stali jej vládcami a uctievali jej bohov.